Stochastická rezonančná liečba sa nasadzuje u detí vo veku od cca 18 mesiacov, tiež u detí rôzneho veku a u dospelých, ktorí už predtým boli našimi dlhoročnými pacientmi. U všetkých pacientov sa zistilo zlepšenie.
Psychomotorický vývoj chlapca bol od začiatku narušený. Až do piateho roku života bola uňho pozorovaná slinavosť a spomalený vývoj rečového aparátu (nedoslýchavosť bola vylúčená).
Nedostatočne vyvinutý rečový aparát a ojedinelé febrilné kŕče. Neurologické vyšetrenia ukázali znížený svalový tonus s hĺbkovými reflexmi ako aj poškodenú motoriku v oblasti koordinácie zrakového a pohybového aparátu, najmä veľkej motoriky.
Od začiatku bol pacient vývinovo zabrzdený, začal chodiť až ako 16-mesačný a ako 15-mesačný formulovať slová. Neurologické ošetrenie nasledovalo u chlapca vo veku 7,5 roka, pričom sa zistili drobné rečové chyby, relatívne aktívne hĺbkové reflexy v končatinách bez náznaku fokálneho poškodenia ZNS ako aj hypokinéza.
Hypofunkcia štítnej žľazy s potrebou suplementácie. Od svojho tretieho roka bol chlapec komplexne rehabilitovaný a robil pomalé pokroky vo všetkých oblastiach vývoja.
Aj oni podstúpili klasickú liečbu, pričom niektoré deti boli pre sprievodné poruchy a deficity dodatočne v psychologickej, pedagogickej a logopedickej starostlivosti.
Klasická rehabilitácia bola u dieťaťa pre poruchy vo svalovej bilancii a podstatne zaťaženej perinatílnej anamnéze nasadená v šiestom mesiaci jeho života. Pozorovali sme systematické pokroky v motorike.
Doprevádzaná zabrzdením všetkých vývojových oblastí a výraznou psychomotorickou popudlivosťou. V druhom roku života začalo ošetrovanie so široko rozsiahlou rehabilitáciou v Piła-centre.
Od raných mesiacov života boli pozorované poruchy vo svalovej bilacii a bola nasadená klasická rehabilitácia s celkom dobrými výsledkami. Dodatočne bol dievčaťu vpichnutý od jeho piateho roka života niekoľkokrát botulinustoxin do oboch svalov lýtka.
Neurologické vyšetrenie ukázalo nepatrnú ľavostrannú extrapyramidálnu parézu, najsilnejšie viditeľnú na hornej ľavej končatine. Ďalšie vyšetrenia vykazovali hypointensívne ložisko v pravom hrbolci vo forme postapoplektickej dutiny.
Poznačený veľkou psychomotorickou predráždenosťou s tendenciou k agresii, s početnými stereotypiami, sluchovou precitlivenosťou a mohutne narušeným duševným vývojom. Pri každej návšteve lekára bol pacient nepokojný, plakal, zlostil sa a občas mal aj tendenciu k agresii.
Od štvrtého mesiaca života bol pacient neurologicky ošetrovaný pre zaťaženú perinatálnu anamnézu (vnútromaternicový nedostatok kyslíka a poruchy dýchania). Bola nasadená preventívna rehabilitácia a tým bol pozorovaný vývoj bez podstatných odchýlok.
Stochastickú rezonančnú terapiu som aplikoval v časovom rozsahu 6 týždňov na štyroch postihnutých deťoch. O každé dieťa bolo popri tom komplexne postarané pedagogicky a psychoterapeuticky. Procedúry so SRT nasledovali u každého dieťaťa dva týždne každodenne a následne ďalší mesiac dvakrát do týždňa.
Keďže sa nachádza Zeptor v škole, ktorá je pričlenená k nášmu centru, používa sa najmä deťmi, ktoré sú postihnuté detskou obrnou (cerebrálna paréza). Po prvom ošetrení preukazovali deti vždy veľkú eufóriu, pretože subjektívne pociťujú hneď pozitívny účinok.