Chlapec vo veku 13 rokov s podstatne narušenou psychomotorikou a od šiestich rokov s diagnostikovaným ranodetským autizmom, poznačený veľkou psychomotorickou predráždenosťou s tendenciou k agresii, s početnými stereotypiami, sluchovou precitlivenosťou a mohutne narušeným duševným vývojom. Pri každej návšteve lekára bol pacient nepokojný, plakal, zlostil sa a občas mal aj tendenciu k agresii. Spolupráca bola často dokonca nemožná aj v prítomnosti jeho rodičov. Aj v škole (výchovnom zariadení) sa chlapec správal podobne. Od svojho štvrtého roka života bol komplexne (psychologická, pedagogická a logopedická starostlivosť ako aj všeobecná rehabilitácia) rehabilitovaný a periodicky dostával stimulanty ZNS.

Vo veku 12 rokov a  6 mesiacov začalo sa u chlapca so  stochastickou rezonančnou terapiou. Počiatočne bol pacient, ktorý mimochodom vážil 114 kíl, veľmi nespokojný, poskakoval,  reagoval nekoordinovane, takže pokračovanie s terapiou pre jeho váhu sa zdalo byť nemožným. Po niekoľkých jednotkách ošetrovania sa chlapec stal predsa len pokojnejším a začal spolupracovať s terapeutom. Najlepšie efekty sa ukázali v zlepšení schopnosti koncentrácie a na menšej emocionálnej labilite. Pacient pracoval rád s terapeutom a učiteľom v škole a viac rozprával. Vylepšilo sa aj každodenné správanie sa chlapca v živote, aj v škole.