Chlapec vo veku 12 rokov a  11 mesiacov so zníženým intelektuálnym potenciálom na základe organického poškodenia ZNS. Od začiatku bol pacient vývinovo zabrzdený, začal chodiť až ako 16-mesačný a ako  15-mesačný formulovať slová. Neurologické ošetrenie nasledovalo u chlapca vo veku  7,5 roka, pričom sa zistili drobné  rečové chyby, relatívne aktívne hĺbkové reflexy v končatinách bez náznaku fokálneho poškodenia  ZNS ako aj  hypokinéza.

Neurologické vyšetrenia ukázali cystu v transparentnom septe. Boli vylúčené genetické a endokrynologické poruchy ako hypakúzia, naproti tomu ukázali v priebehu niekoľkých rokov uskutočnené psychologické a pedagogické vyšetrenia podstatne znížený duševný vývin s náznakmi organického poškodenia ZNS, poruchy (astigmatizmus) v zrakovom a pohybovom aparáte, ako aj vyčerpanosť so stavmi strachu. Chlapec dostával periodicky stimulanty ZNS a podliehal pedagogickej, logopedickej a všeobecne rehabilitačnej starostlivosti.

Aby sa stimulovali motorické funkcie, medzi nimi zraková a pohybová koordinácia, a zlepšila sa rovnováha chlapca a tiež aby sa stimulovali jeho emocionálne schopnosti, nasadila sa uňho vo veku  11,5 roka stochastická rezonančná terapia. Po priebehu terapie bol pacient sebaistejší, jeho schopnosť koncentrácie sa zlepšila. Dokázal lepšie čítať a písať, ako aj zvládnuť o čosi ľahšie a  s lepšou koordináciou športové cvičenia ako napr. státie na jednej nohe, skákanie či vystupovanie po rebríku.